Slnko sa odrážalo od odrazového sklíčka. Dean si lenivo zatienil oči a pokračoval v jazde. Bol naozaj unavený, ale nemenil sa vzdať šoférovania. Ešte stále chcel pred bratom vyzerať ako superman. Jeho brat Sam sa však len tváril, že spí. V poslednej dobe sa bál zažmúriť oči, lebo ho prenasledovali nočné mory o mŕtvej priateľke Jessice, alebo vídal cudzích ľudí vydesených až na smrť. Auto spomaľovalo. Dean si potreboval natiahnuť nohy a bol hladný. Zastavil na malom parkovisku, otočil sa dozadu a začal prehrabávať zbytky jedla na zadnom sedadle. Vylovil nejaké párky v konzerve a čipsy. Nebolo to nič moc, ale aj tak vystúpil z auta a prechádzajúc sa sa napchával tým, čo dalo zadné sedadlo. Onedlho sa k nemu pripojil Sam aj s vlastnoručne vydolovanou tuniakovou konzervou a suchármi. Sadli si za neďaleký stôl a popri jedení začali rozkladať mapu. Dean vedľa nej plesol otcov denník: "Tak," začal. "Čo tak? Dúfam, že len skúmaš, kde je najbližšia benzínka, lebo som ešte hladný," povedal Sam. "Aj tam sa dostaneme. Len si chcem pozrieť okolie na mape a porovnať ho s otcovými poznámkami. Tak znela dohoda- cestou zničíme všetko, čo nám príde pod ruky..." "Tak si švihni. Mám chuť na poriadny fast food," Sam vstal, trochu sa prešiel a sadol si do auta. Dni mu prechádzali do jednotvárnosti a ani myšlienky mu nepomohli z tohto kolotoča von. Stále sa mu vracali tie isté výjavy a nechcel o nich hovoriť s nikým. Ani s Deanom, ani s otcom. Nechával si ich len pre seba. Kilometre sa míňali a benzínka v nedohľadne. Tá, na ktorej sa zastavili pre jedlo nebrala kreditky a preto sa museli poobzerať po inej. Už im aj dochádzal benzín. Na Deanovi sa začalo prejavovať napätie klopaním prstami na volante. Samovi bol ako vždy všetko jedno a jediné, na čo dokázal myslieť bol jeho žalúdok. Bál sa totižto aj zaspať. Za ostrou zákrutou sa konečne vynorila farebná búdička a čerpadlo benzínu. Dean v momente zvrtol auto a vybehol ako šialený k búde. Brali kreditky! Načerpal plnú nádrž a bežal platiť. Z benzínky vyšiel s náručou plnou jedla a pokúšal sa otvoriť dvere. Sam mu s nimi pomohol a zobral pár vecí, aby mu odľahčil nastupovanie. " Zas len čipsy a cola. Kedy nakúpime aj niečo normálne a budeme jesť nejaké obyčajné teplé jedlo?" šomral Sam. "Na tejto benzínke mali biedny výber. Len čo nájdeme nejaký zapadnutý obchodík, v ktorom berú kreditky tak nakúpime a..."

"Sam....Sam.....Sam!!!!"

"Sammy, Sammy!!!" hulákal Dean a štuchal do Sama lakťom. Zúrivo šoféroval a hľadal nejaké miesto, kde by auto zaparkoval a pokúsil sa Sama prebrať. "Volám sa Sam," zatiahol ťažko. Chytil si hlavu do rúk. "Och kamoš, fakt som sa bál. Taký záchvat si ešte nemal," povedal Dean a z hlasu sa mu dali vyčítať mierne obavy. Sam za-aukal: "Každý normálny človek by ma v tomto stave vzal do nemocnice a ty sa snažíš len zaparkovať v lese!" "Ale ty nie si normálny pacient a to je náš problém!" "Dean, ale toto bolo iné ako tie vidiny, čo mávam!" prudko sa naňho otočil: "toto bolo celkom iné!" " Teraz na mňa vybafni historku, že máš nádor na mozgu ako v tej telenovele, čo pozeráš o tretej ráno, keď si myslíš, že spím." "Dean, toto je vážne. Bolesť mi z hlavy vyrážala až do chrbta! Celý som stuhol až do pása!" "Áno, a chrčal si ako upchatý vodovodný kohútik. Čo si videl?" Dean zaparkoval auto v lese a vystúpil von.

Sam ho nasledoval, ale na slnku sa mu otočil chrbtom. "Sam, práve sa pokúšam brať ťa vážne." Chvíľu len tak ticho stál bratovi chrbtom. Potom ledva počuteľne zašomral: "Nevidel som nič." "Robíš si srandu?" Dean nadvihol obočie a prešiel pred brata. "Nie Dean, vravím ti pravdu. Nič som nevidel. Len na mňa ktosi volal...kričal moje meno..." "Jasné Sammy, sadaj do auta. Poriadne sa naješ a prejde to. Uvidíš," snažil sa ho uchlácholiť. Toto sa mu už ani najmenej nepáčilo.

Sam sa zobudil v hotelovej izbe a v hustej tme nič nevidel. Pretočil sa na druhý bok. Ale susedná posteľ vzývala prázdnotou. Nemohol si pomôcť, no považoval Deana za nezodpovedného. Ako ho mohol nechať po tom incidente samého v noci na izbe? Určite si išiel privyrábať peniaze pokrom... Založil si ruky za hlavu a pustil si hlavu na prechádzku myšlienkami. Ak ho niečo v poslednej dobe znepokojovalo, tak to boli stupňujúce sa hlasové fatamorgány. A neboli obyčajné. Stále v nich počul Jessicin hlas prechádzajúci do hrozných kvílivých zvukov.

To nie je normálne... ale čo ma to prekvapuje? V mojom živote nie je nič normálne... chcel by som byť ako Dean...vždy som ním chcel byť. Ale to nemôžem. Musím žiť s tým prekliatím, ktoré mám... kiež by sa mi to nikdy nestalo...

Dean bol nervózny. Síce sa mu v hre darilo, ale mysľou bol úplne inde. Keď vyhral viac ako dvesto dolárov a vypil si jedno pivo na posilnenie, pobral sa naspäť do motela. Pomaly kráčal po chodníku s rukami vo vreckách a spomínal na mamu. V posledných mesiacoch mu boli oporou len spomienky na ňu. "Och prepáč," Dean sa ocitol na zemi. Ani si nevšimol, že doňho vrazilo akési dievča. "To je v pohode," zatiahol pohodovo, vstal a pomáhal dievčaťu vstať. Cez hrivu hnedých kučier na neho zazerali zelené oči a dievča sa rýchlo snažilo vymaniť z jeho zovretia. "Ďakujem za pomoc," povedala, usmiala sa a zmizla za rohom motela. Dean si postrapatil vlasy a dal ruky späť do vreciek, aby zistil, kam si dal kľúče. Zrazu zastal a obzrel sa za roh motela. To dievča ho okradlo. Vzala však len peniaze. Vytiahol kľúčik s ružovým príveskom a usmial sa. Okolo neho prešlo zelené auto. V noci sa mu dobre nespalo. O tretej sa zobudil a vrátil sa vyhrať svoje peniaze naspäť. Podarilo sa mu to. Sam sa vždy čudoval nad jeho šťastím... "Dobré ráno pokladík," zatiahol Sam keď vošiel do izby aj s čerstvou kávou a novinami. "Hmmmm," ozvalo sa spod Deanovej periny. "Dean, ja čas ísť!" okríkol ho brat. Dean si pomaly odhrnul perinu a natiahol sa. "Dajme si voľno," zažartoval a načahoval sa po ležiačky sa svojimi džínsami a čiernym tričkom. "Ako vidím, srší z teba večný optimizmus. A švihaj, som hladný." O hodinu už sedeli obaja napchatí v aute. Sam šoféroval a zjavne v dobrej nálade si hmkal spolu s pusteným rádiom. Dean sa tváril, že číta noviny, ale len bezmyšlienkovite zabíjal nudu. Pozrel sa von z okna a zbadal na krajnici odstavené zelené auto... "Sam, zastav!" skríkol. Sam si všimol odstavené auto a s úškrnom zastal. Dean vyletel von ako zmyslov zbavený. Auto malo otvorenú kapotu a nad motorom sa skláňala kučeravá bruneta. "Hej!" Dean k nej šprintoval. Dievča sa obzrelo, bleskovo zaklaplo kapotu a nenápadne sa blížilo k dverám auta. "Počuj, fakt si ma naštvala s tým okradnutím," Dean k nej pribehol a chytil ju okolo zápästia. Dievča sa uškrnulo a snažilo sa vymaniť z jeho zovretia. "Vráť mi moje peniaze a nechám ťa ísť. Fakt ich potrebujem!" "No to si nemyslím! Pozri sa na tvoje auto! Veď si určite pracháč!" dievča sa konečne dostalo z jeho zovretia. "Síce mi lichotíš, ale sklamem ťa. Nemám každý deň také šťastie, že vyhrám dvesto dolárov v pokri." Dean sa postavil pri dvere auta, aby jej zabránil odísť: "Kto vlastne si? Vreckárka?" "Na tvojom mieste by som sa nezaoberala tým kto som ja, ale zaoberala by som sa tvojim kamošom. To vždy strúha také záchvatové pózy?"

Autor: Elendilka